Chotár je z veľkej časti hornatý, v minulosti okrem roľníctva poskytoval jeho obyvateľom možnosť zamestnať sa v okolitých lesoch. V stredoveku tu boli aj menšie bane na ťažbu železnej a medenej rudy.
Prvá písomná správa o existencii Hrišoviec pod názvom „terra Janchonis“
(zem Janchona) sa nachádza v listine z 2.7.1311. Neskôr sa uvádzala pod menami „Januk“ (1345), “Gyankfalua“(1358), „Rysowecz(1460), „Rysocz“ (1598), „Hrischowcze“(1773), „Gyónfalva“ (1902) a Hrišovce (od roku 1920).
Obec patrila rodu Žehrianských (Sigrayovcov) a bola súčasťou hradného panstva Richnava. Keď roku 1460 sa stali dedičnými županmi Spiša Zápoľskí, dostali do vlastníctva okrem hradného panstva Spiš aj Richnavu. Po nich v rokoch 1528-1636 boli majiteľmi Spišského a Richnavského panstva, teda aj Hrišoviec, Turzovci. Poslednými majiteľmi Hrišoviec od roku 1638 do zániku poddanstva v roku 1848 boli Čákiovci.
Roku 1598 tu stálo iba 12 domov. Roku 1789 v 30 domoch tu žilo 215 ľudí a v roku 1828 v 40 domoch 292 obyvateľov slovenskej národnosti. V súčasnosti tu žije 308 obyvateľov.
Kostol do 19. storočia v obci neexistoval. Hrišovce patrili ako fília spočiatku pod Richnavu, neskôr pod Kluknavu. Až v 30. rokoch 19. storočia bola v obci postavená kaplnka v klasicistickom slohu zasvätená Panne Márii Ružencovej. Neskôr sa z kaplnky postavil kostol, ktorý dodnes slúži obyvateľom Hrišoviec. Polkruhovitá časť kaplnky sa pritom zachovala v podobe oltára.
Obecná správa sa v obci vyvinula už počas stredoveku. V čele obce stál richtár s 1 prísažným. Obecné dokumenty spočiatku overovali iba „podpismi“ – tromi krížikmi – znakmi negramotnosti. Až v roku 1786 si dala obec vyhotoviť pečatidlo. Stred jeho poľa tvoria tri bralá nad pažiťou, pričom zo stredného najvyššieho vzlieta fénix s hlavou otočenou doľava. Vľavo je sprevádzaný šesťhrotou hviezdou. Vpravo z kruhopisu smerom k stredu pečate stojí sv. Michal Archanjel ako ozbrojenec, v pravici drží váhy a v ľavici zdvihnutý meč. Kruhopis pečate obsahuje text: SIGIL(lum).POS(sessionis).HRISOC 1786.
Zaiste nie je náhoda, že sa pečať Hrišoviec podobá obecnej pečati susednej Richnavy, ktorá má vo svojom poli taktiež fénixa, ale je kvôli odlišnosti umiestnený nad trojvrším a sprevádza ho slnko. Obe obce spoločne totiž zdieľali historické osudy. Patrili k tomu istému panstvu a uctievali patróna sv. Michala Archanjela. Tento svätec bol patrónom richnavského chrámu, ktorý využívali aj Hrišovčania, keďže nemali vlastný. Istý čas boli filiou Richnavy. Spájalo ich tiež baníctvo a hámorníctvo na richnavskom panstve, ktorým sa sčasti živili ich obyvatelia v minulosti.
Erb obce
Popis:
Zo spodného okraja červeného štítu vyrastajúcom striebornom skalnatom trojbrale stojaci vzlietajúci rozkrídlený späť hľadiaci vták fénix. Vľavo dolu zlatá hviezdička. Bájny vták fénix , ktorý je symbolom nesmrteľnosti. Podľa antických bájí sa tento vták živil len rosou. Zbieral voňavé bylinky a nosil ich na obetný oltár. Zapálil ich a sám na nich zhorel. Na tretí deň vstal z popola k novému životu. V kresťanskej symbolike predstavuje fénix nesmrteľnosť duše a pripomína aj Kristovo vzkriesenie. Bralá symbolizujú hornatý chotár obce a hviezda je symbolom svetla z nebies. Z farieb je najvzácnejšia zlatá (žltá), ktorá je symbolom cnosti, úcty a vznešenosti. Strieborná (biela) symbolizuje nevinnosť, čistotu a radosť. Červená je prejavom zanietenosti a odhodlania priniesť najvyššiu obetu – život. Červená je súčasne aj farbou ohňa a železa, ktoré sa vyskytovalo v miestnych baniach.
Vlajka obce
Popis:
Vlajka obce je odvodená od sfarbenia erbu.
Mapka katastra (klik)
